O tom ako chcem byť Malým Princom

21:37:00


Čím som staršia, tým mám viac povinností. Škola zaberá väčšinu môjho času, ďalšiu časť jazykovka, príprava na maturitu, spoločenský život, kamaráti... V poslednej dobe som si však začala uvedomovať, že všetky tieto faktory prevzali moc nado mnou a nad tým ako vnímam svet okolo seba, ako veľmi sa sústredím na tie ,,malé veci" a ako je zrazu všetko inak. Možno je to tým, že sa zo mňa stáva už oficiálne plnoletý občan a práve z toho mám strach. Mám strach zo zabudnutia. Z toho, že budem dospelákom z knižky Malý Princ, ktorého tak veľmi neznášal. Mám strach, že pomaly prestanem vnímať všetko to krásne okolo seba, pretože budem zaujatá honbou za niečím, na čom v skutočnosti ani nezáleží.
  Vždy som bola človek, ktorý miloval Vianoce. Koledy som si vyspevovala tradične už od augusta a vianočná výzdoba v októbri mi vôbec nevadila tak ako všetkým naokolo. Milovala som ozdobovanie, milovala som pečenie medovníčkov, milovala som tú atmosféru a ten pocit, keď prišiel Štedrý deň. A v poslednom čase som to neodkázala. Pohľad na svetielka v oknách domov mi nevohnal úsmev na tvár. Typické vianočné trhy ma nelákali a vôbec, ani som ich tento rok nenavštívila. Pečenie medovníkov som vynechala, lebo som potrebovala čas na učenie sa. Ozdobenie vianočného stromčeku s rodinou som zmeškala, pretože som nebola doma. Pripadám si ako Grinch, ktorý chce, chce, strašne chce späť všetko čo bolo. Chce milovať Vianoce a chce opäť cítiť tú atmosféru a tú detskú radosť, ale niečo mi hovorí, že to už nikdy nebude také isté. Ale nejde iba o Vianoce. Ide o všetko okolo. Všetko sa mení. Mením sa aj ja. A zajtra mám 18 a ja si spomínam na minulé roky. Napríklad na ten, keď som mala mať 15 a ja som ani za nič nechápala tú hystériu okolo 15tich narodenín a prišlo mi, že už som strašne stará. Alebo minulý rok, keď som mala 17 a strašne som si priala mať stále sladkých 16, lebo som ten vek milovala... A teraz? Neviem čo cítim. Neviem či chcem ísť dopredu a upgradnuť tento dospelácky mod alebo byť radšej stále dieťaťom. Myslím, že na výber nemám. Môžem chcieť obe? Môžem byť dospelým dieťaťom? Tak ako Malý Princ.
  Som zmätená zo svojich pocitov deň pred dovŕšením svojich 18tich narodenín a uvedomujem si, že som stále ten istý človek ako pred niekoľkými rokmi. Áno, veľa sa stalo, veľa sa zmenilo a zmenilo tým aj mňa, ale som to stále ja. A keď som si myslela alebo skôr dúfala, že týmto vstupom do dospelosti sa niečo zmení alebo sa JA zmením, mýlila som sa. A preto sa bojím... Bojím sa, že sa raz obzriem za svojím životom a zistím, že vôbec nič sa nezmenilo. Že všetko je stále také isté a ja sa len ženiem za predstavou niečoho lepšieho, iného.

Lana

You Might Also Like

1 komentárov

  1. Taky bych ráda zůstala dítětem a zase cítila tu radost, ale dospělost je jako červená tobolka v matrixu, nejde to vzít z pět. Každopádně všechno nejlepší :)

    OdpovedaťOdstrániť

Popular Posts

Like us on Facebook

Flickr Images