Moje lenivé Vianoce

16:28:00

  Zdravím! Vianoce sa skončili a rovnako tak aj môj každodenný režim pozostávajúci z pojedania koláčikov a následného zalahnutia do postele, po prípade čítania knihy či pozerania seriálov, Ani si neviete predstaviť ako veľmi som si tento pokoj užívala a ako veľmi som ho po náročných mesiacoch v škole potrebovala. Dnes už som opäť v plnom pracovnom nasadení a mordujem sa nad písaním mojej úplne prvej seminárnej práce (fingers crossed!). Tak či onak, dúfam, že ste si Vianoce užili a že si ešte viac užijete Silvestra nech už ho trávite kdekoľvek! 
  
Today is a perfect day to relax! Keď už vám to hovorí aj podšálka, asi na tom niečo bude!

O tom ako...

O tom ako chcem byť Malým Princom

21:37:00


Čím som staršia, tým mám viac povinností. Škola zaberá väčšinu môjho času, ďalšiu časť jazykovka, príprava na maturitu, spoločenský život, kamaráti... V poslednej dobe som si však začala uvedomovať, že všetky tieto faktory prevzali moc nado mnou a nad tým ako vnímam svet okolo seba, ako veľmi sa sústredím na tie ,,malé veci" a ako je zrazu všetko inak. Možno je to tým, že sa zo mňa stáva už oficiálne plnoletý občan a práve z toho mám strach. Mám strach zo zabudnutia. Z toho, že budem dospelákom z knižky Malý Princ, ktorého tak veľmi neznášal. Mám strach, že pomaly prestanem vnímať všetko to krásne okolo seba, pretože budem zaujatá honbou za niečím, na čom v skutočnosti ani nezáleží.

Denník môj každodenný

Moje ,,životné" skúsenosti (leto 2016)

17:39:00


Do školy som nastúpila s úsmevom na tvári. Seriózne. S nefalšovaným. Toto leto ma tak napumpovalo dobrou náladou a akousi chuťou do života, že to ani nešlo sa na svet mračiť, hoci obloha sa mračila a plakala o stošesť. Ja som sa snažila pochmúrne ulice rozžiariť svojou dobrou náladou, ktorú snáď cítili aj ľudia okolo. Vážim si dobré dni. Pominú. Rovnako ako zlé. Viete, občas musíte byť sebeckí, nech to znie akokoľvek zle. Nenechajte si vziať vašu dobrú náladu, len preto, že vás obklopujú ľudia s opačnou. Nenechajte sa stiahnuť inými a nedovoľte, aby ste sa cítili vinní za to, že vy sa usmievate zatiaľ čo iní sa mračia. Každý má na výber. Vždy.
Možno dnes nemáte deň D. Možno však žiarite ako slniečka. Tak či onak, dúfam, že vás dnešný úsmevný článok o mojich ,,životných" radách pobaví a vezmete ho s humorom. Ja som sa pri písaní a spomínaní na všetky tie slnečné chvíle extrémne bavila!


Moje potulky svetom

Môj Toskánsko-Benátsky sen (časť prvá: Pisa, Lucca, Monte Carlo)

12:37:00

  všetky fotky patria mne
Zakončenie mojich prázdnin bolo lepšie ako najlepšie. Som nabitá pozitívnou energiou, stále vo mne koluje kus talianskeho flegmatizmu a úsmevnosti, ktoré na mňa vdýchli a ja som proste neskutočne šťastná. Šťastná, šťastná, šťastná. Lebo som si niečo vysnívala a to niečo sa splnilo. Neviem ako to máte vy, ale pre mňa je cestovanie a celkovo spoznávanie nových krajín, kultúr, ľudí... niečím, čo ma neskutočne dobíja. Energiou, chuťou do života, radosťou. A nie je to len o tom, že vidím kus iného sveta a túlam sa nádhernými uličkami, je to spoznávaním nových ľudí, zdieľaním s nimi toho istého okamihu, cítenie niečoho čo doma nemáte, cítenie slobody a užívania si úplne na maximum. A áno, znie to ako obrovské klišé, viem. Ale všetky tieto pocity vo mne zanechal poznávací zájazd, ktorý som absolvovala koncom augusta s mojou sestrou. Vybrali sme sa smer Toskánsko a nakoniec Benátky. To že budem unesená, to som očakávala, ale to, že si Taliansko zamilujem ešte viac ako minulý rok po návšteve Ríma, ma totálne zaskočilo. Myslím, že veľkú rolu v tom zohrávajú aj ľudia, ktorých som tam spoznala a ktorý z celého zájazdu urobili niečo neopakovateľné a niečo na čo budem spomínať na vždy. 

O tom ako...

O tom ako je (občas) fajn byť introvertom

13:52:00

Celý svoj život mi ľudia vyčítajú, že nedokážem dať najavo svoje pocity. Niekoľkokrát som bola ,,napomenutá" za to, že som príliš tichá a mnohokrát sa ma niekto spýtal ,,Ty aj rozprávaš?" . Myslím, že by mi nestačili prsty na rukách (ani na nohách) keby som chcela spočítať koľkokrát som si želala dať to zo seba von, nebáť sa byť stredobodom pozornosti a proste be out there. A verím, že aj vy ako introvert ste si mnohokrát vyslúžili poznámky typu ,,tá tichá" alebo ,,nudná", keď ste namiesto party mali nos zaborený v knihách. Lenže je ťažké zmeniť svoju náturu a napokon, nehovorí sa všade, aby sme sa prijali takí akí sme? Ja som introvert a vravím vám, že niekedy to má svoje výhody.

Poviedky a iné

Machuľa času

12:41:00


 Sedela som v starom kresle s poničeným poťahom. Neďaleko odo mňa som počula jemné praskanie dreva v krbe. Teplo sýtooranžových plameňov mi zohrievalo telo a prenikalo až do kostí. Bola mi  však neskutočná zima a napriek tomu, že som bola zabalená v chlpatej deke sa mi ruky triasli. Ruky. Obzrela som si ich. Chudé a dlhé prsty sa mi triasli, no už dávno nie od zimy. Koža na nich bola zošuverená a stará. Nepatrili mne. Nemohli. Chytila som si tvár a nahmatala som ochabnutú pokožku zdobenú množstvom čiar, ktoré na nej zanechal čas. Natiahla som sa po malé zrkadlo položené na konferenčnom stolíku z dubového, evidentne už veľmi starého a opoužívaného, dreva. Pozeral na mňa pár vyblednutých vodnatých očí, v ktorých sa zrkadlila prázdnota. Temná, studená, ničivá temnota. Niečo som zacítila.

Popular Posts

Like us on Facebook

Flickr Images