Môj Toskánsko-Benátsky sen (časť prvá: Pisa, Lucca, Monte Carlo)

12:37:00

  všetky fotky patria mne
Zakončenie mojich prázdnin bolo lepšie ako najlepšie. Som nabitá pozitívnou energiou, stále vo mne koluje kus talianskeho flegmatizmu a úsmevnosti, ktoré na mňa vdýchli a ja som proste neskutočne šťastná. Šťastná, šťastná, šťastná. Lebo som si niečo vysnívala a to niečo sa splnilo. Neviem ako to máte vy, ale pre mňa je cestovanie a celkovo spoznávanie nových krajín, kultúr, ľudí... niečím, čo ma neskutočne dobíja. Energiou, chuťou do života, radosťou. A nie je to len o tom, že vidím kus iného sveta a túlam sa nádhernými uličkami, je to spoznávaním nových ľudí, zdieľaním s nimi toho istého okamihu, cítenie niečoho čo doma nemáte, cítenie slobody a užívania si úplne na maximum. A áno, znie to ako obrovské klišé, viem. Ale všetky tieto pocity vo mne zanechal poznávací zájazd, ktorý som absolvovala koncom augusta s mojou sestrou. Vybrali sme sa smer Toskánsko a nakoniec Benátky. To že budem unesená, to som očakávala, ale to, že si Taliansko zamilujem ešte viac ako minulý rok po návšteve Ríma, ma totálne zaskočilo. Myslím, že veľkú rolu v tom zohrávajú aj ľudia, ktorých som tam spoznala a ktorý z celého zájazdu urobili niečo neopakovateľné a niečo na čo budem spomínať na vždy. 


Prvá zástavka po noci strávenej v malom kúpeľnom mestečku Montecatini Terme , bola Pisa. Do mesta sme vošli už okolo ôsmej ráno, takže nás nevítali davy turistov. Hrdo sme si to vyšľapali hore na vežu, hoci nás poriadne hádzalo zo strany na stranu (áno, naozaj je tá veža až TAK šikmá). 



Ďalej sme mierili smerom k Lucce. Pochodili sme si všetky kostoly, námestia a ja som achkala a ochkala nad tými dokonalými uličkami a obchodíkmi. Lucca mi učarovala rozhodne viac ako Pisa a bola by som schopná sa tam túlať aj niekoľko dní a obdivovať krásy tohto mesta. Po tom čo sme boli plní informácií od našej pani sprievodkyni, sme sa rozhodli naplniť aj žalúdky a so sestrou sme behli do zdravej reštaurácie. Bola som nadšená, pretože som konečne našla niečo bez mäsa čo nebola pizza ani cestoviny! Hurá! 

Námestie Amfiteátru alebo Piazza dell'Anfiteatro s eliptickým tvarom.




Pán Puccini neďaleko jeho rodného domu (alebo Casa di Puccini ak chcete).

Z Luccy sme sa presunuli do Monte Carla na ochutnávku vín značky BuonAmico


Okrem klasickej ochutnávky vín (ktoré boli mimochodom PERFEKTNÉ a ak ste ešte nepili talianskej ružové víno, musíte to napraviť!) nás milá slečna Rebecca previedla priestormi, kde skladujú vína aj všetko nám porozprávala a povysvetľovala. Okrem vín sme degustovali aj olivový olej a zajedali ho syrom a salámou (ten som teda ja osobne vynechala).

Neplánovanou súčasťou prehliadky bol aj hrad Karola IV. v Monte Carle. Úprimne, tento hrad ma nejako extra nenadchol a pokiaľ sa chystáte navštíviť túto destináciu, myslím, že pokojne môžete hrad v Monte Carle vynechať. Hoci panoráma odtiaľ bola skutočne pekná.

Pohľad z hradu Karola IV.

Lana

You Might Also Like

1 komentárov

  1. Z tvého článku mám chuť na víno :D. A jsem moc ráda, že sis to užila. Celkově mám vždycky radost, když objevím někoho, kdo má stejnou slabost pro Itálii jako já :D

    OdpovedaťOdstrániť

Popular Posts

Like us on Facebook

Flickr Images