Tento týždeň zo mňa vysal všetky zvyšky energie... Gymnázium nie je až takou dobrou voľbou ako sa na začiatku zdá a osem písomiek týždenne tiež nie sú úplne k smiechu. Navyše ak tam trčíte do pol štvrtej. Každopádne, dnes vám prinášam niekoľko extrémne dôležitých tipov a postrehov z môjho extrémne zaujímavého života. Dúfam, že vaše dni sú o niečo zábavnejšie ako tie moje a snáď ich trávite o niečo produktívnejšie ako sedením nad knihami (teda nad nejakými tými pozliepanými poznámkami) a drtením sa 24/7.
EDIT: Piatková night out ma nakopla elánom. Milujem piatkové večery plné smiechu. 

1. Verte svojej intuícií. Ehm, viac v článku.
2. Buďte otvorení novým možnostiam a ľuďom. Držať sa toxických ľudí len na dve veci a navyše, keď opustíte svoju comfort zone a možno ľudí, ktorí vám bránili v nových možnostiach, uvidíte, že ich máte kopec a zrazu je všetko akési... krajšie.

  

Podvedomie. Pojem v psychoanalýze definovaný ako najväčší objem psychiky - niečo, čo stojí v protiklade k vedomému duševnému životu. Teória pekná, now let´s talk about reality. 

Prichádzajú dobré časy. Viem to. Lebo teraz mi je nanič a po období búrky vždy vykukne slnko, však? Ehm, odpustite mi tento mega klišé začiatok... Len mám pocit, že jednoducho potrebujem napísať článok, aby som namotivovala sama seba a dodala si potrebnú dávku optimizmu. No a možno na to natrafí niekto, kto to bude potrebovať rovnako ako ja. Mávam obdobia, kedy som jednoducho (áno, priznávam) zatrpknutá. Som zatrpknutá, ale čo je ešte horšie - ľutujem sa. Ľutujem seba a všetko, čo sa mi deje, sťažujem sa na ľudí naokolo, na každú hlúposť, ktorá ma postihne a na konci dňa si líham s hlavou ako balón, plná hnevu a úzkosti. Veľa  som nad tým rozmýšľala a myslím, že nie som sama. Mám pocit, že celkovo my - ľudia - sa tak nejako zvláštne vyžívame v hľadaní akejkoľvek drobnosti, na ktorú by sme si mohli ponadávať. Aby sme sa mohli poľutovať, aby sme mohli obviniť niečo alebo niekoho iného, okrem seba. Aby sme sa ,,rozptýlili" a vlastne, mám pocit, že nás to tak trochu aj baví dookola a dookola sa sťažovať na tú istú hlúposť a živiť v sebe hnev deň čo deň namiesto toho, aby sme mávli rukou a nechali to tak. Prečo?!